Veľký piatok je pre evanjelikov najväčším veľkonočným sviatkom. Okrem evanjelikov si aj ostatní kresťania po celom svete pripomínajú smrť Ježiša Krista na kríži. Veľký piatok je zároveň jedným z dní prísneho pôstu. V rímskokatolíckych chrámoch sa dnes- jediný deň v roku neslúži svätá omša a oltáre sú bez chrámového rúcha. Hlavne popoludní sa konajú veľkopiatočné obrady, ktoré pozostávajú z modlitieb a poklony veriacich pri kríži a Božom hrobe.
V tento deň sa dodržiavali rôzne očistné zvyky a tradície nie len pre ľudí, ale aj pre zvieratá. Ľudia, ktorí trpeli chorobami, či rôznymi inými neduhami sa v tento deň chodili skoro ráno umývať do potoka. Verili, že voda v potoku má vtedy zázračnú silu a pôsobí na rany. Takýto účinok mala mať podľa tradícií len skoro ráno, pokiaľ nepreletel ponad vodu vtáčik. Rovnako v tento deň ľudia brodili kone, čo malo na ne pôsobiť očistne.
Na Veľký piatok sa nesmelo hýbať zemou, kopať, sadiť a zatĺkať koly do zeme. Nesmeli sa vykonávať takmer žiadne práce. Priadli pašiové nite, ktorými sa urobilo niekoľko stehov. Mali chrániť pred zarieknutím a zlými duchmi celú rodinu. Košeľa, ktorá bola ušitá pašiovými niťami chránila pred bleskom. Po celom Slovensku sa dodržiaval úplný pôst a pripravovali sa pôstne jedlá. Varili sa strukoviny a zemiakové šúľance s makom, jedli sa aj údené ryby, zemiaky a voda z kyslej kapusty.
zdroj slovenske-zvyky
Spravodajstvo Región O počasí Komentár Vlastnými slovami Zaujímavosti IT novinky O autách Koronavírus na Slovensku
