Kniha etikoterapie s Vladimírom Červenákom nádherne opisuje význam uvedeného nádpisu. Nikdy nespoznáme vesmír, pokiaľ nespoznáme seba. Ľudia spoznávajú dennodenne svoje vlastné JA a snažia sa myslieť, hovoriť a konať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Kľúčom je však jedna dôležitá vec: LÁSKAVOSŤ
Občas sa môže zdať, že sa kdesi ukrýva a láskavosť pomaly vymiera. Ona tu však existuje. Je schovaná pod kameňmi strachu, odmietania a opustenia. Krásne je to vidieť na vzťahoch. Vo vesmíre existuje zemská energia, ktorá občas stúpa a občas klesá. Keď zemská energia klesá, uvedomelejší bývajú najmä tí starší (staršia generácia). Keď zemská energia stúpa, vtedy sa mladí ľudia rodia uvedomelejší s rozumnými myšlienkami a nápadmi. Kde je šanca ukázať sa, tam je zvyčajne aj pasca.
Čo je teda v tomto prípade pascou? Mladý, nevedomý človiečik môže začať rodičmi pohŕdať kvôli vlastnej pýche a voči starým ľudom vtedy stráca rešpekt. To je nástrahou vo vzťahoch, a preto je dôležité pamätať na slová starších: "Čo sa v mladosti naučíš, v starobe akoby si našiel." Rešpekt voči staršej generácii nesmie chýbať.
Negatívne vzťahy ovplyvňujú svet vôkol nás, a udiera to na zdravie. Negatívne emócie, ktoré vyžarujeme, nám nedovoľujú spoznávať nás samých, naše nekonečné možnosti, a tým pádom ani vesmír. Neznamená to však, že dobré, láskavé srdce bude za dobré s každým človekom na zemi. Znamená to otvorenosť srdca bez ľútosti, krivdy, nenávisti a zloby - čo zdraviu iba prospieva. Nie je nesprávne nastaviť si vlastné hranice (pre deti, suseda, kolegovcov), dôležité je konať podľa intuície a naučiť sa dôverovať a preverovať.
Láskavosť nie je slabosťou. Táto domnienka vzniká vtedy, keď láskavosť je nahradená ústupčivosťou a stáva sa nástrojom únikovej stratégie uniknúť z nekomfortnej zóny alebo zachovania si určitého komfortu. Vtedy sa láskavosť premieňa na sebaklam a naša myseľ si vytvára strach z bezmocnosti, ktorý sa prelína so strachom z odmietnutia alebo opustenia. V spoločnosti sa stretávame s názvom neúprimná láskavosť. Skutočná láskavosť vychádza z vnútorného spojenia, zo spojenia dôvery. Riadi sa heslom - sila žiť, vôľa konať, tvoriť.
Naučiť sa žiť so súcitom, prehlbovať spojenie s vlastnou existenciou, vytvárať si dôveru v život samotný (všetko sa deje z nejakého dôvodu) a byť láskavým - by malo byť cieľom každého jedného z nás. Výsledkom tohto žitia je schopnosť využívať tvorivú silu vesmíru, ktorá prináša lásku, harmóniu a spoločenstvo.
"V srdci človeka žijú dvaja vlci - Láska a Nenávisť. Bojujú o dušu človeka. Ktorý z nich víťazí v tebe? Ten, ktorého živíš."
Zdroj: Etikoterapia s Vladimírom Červenákom - Rozhovory (D.S.Poliaková)
